ANTIFA HAHAHA...

Ako už z názvu vyplýva dám menšiu úvahu o skupinke zvanej ANTIFA. Určite sa všetci dopočuli v médiách o zvláštnom tipe ludí nazývaných ANTIFA. Viem rozmýšlate či vám tento výraz nebol spomenutý pri odovzdávaní vašich ranných exkrementov na rozbor u lekára. Nie nepočuli ste ho u lekára ale uistítim vás v tom že sa to až tak velmi nelíši. Začnem rozborom slova ANTI- značí proti niečomu alebo opak niečoho. FA je myslené ako fšizmus. Čiže skupina proti fašizmu?? Veď na tom nemôže byť nič zlé. Ale vyvediem vás z omylu že z pôvodného myslenia ostal už len názov. Antifa snažiaca sa bojovať proti fašizmu všetkými možnými prostriedkami hlavne ťažkými botami a výhradne len v presile najmenej 5 na 1. Neulakomia sa ani na používanie zbraní ako nože reťaze a pod. Pre ich svatý boj musia rátať aj so stratami aj vo vlastných radoch. Preto sa neobťažujú rozoznávaním ludí. Nevidia rozdiel medzi Sharp nazi alebo oi! alebo dokonca nacionalistickým presvedčením. Holá hlava ako holá hlava veď tak je nie?? Poďme ho dokopať je nás viac!! Veď média nás pochvália a ACAB sa nebudú starať...asi také je rozmýšlanie pánov afáčov a môžeme si za to sami. Nechali sme ich tu pobehovať vykrikovať ich heslá namierené tvrdo proti ľudskej dôstojnosti. A o hrubom vandalizme ani nehovorím! Ani raz som v médiách nevidel že by ACAB chytili niakeho sprejujúceho afáča. Alebo takého čo lepil po MHD ich tupé nálepky propagujúce násielie na uliciach. Veď aj boj proti fašizmu má prebiehať pod kontrolou právneho štátu. Alebo v tomto prípade to tak nieje?? Ale nevidím že by bol tak ospevovaný boj proti extrémizmu namierený aj proti tomu hlbšie na Slovensku zakorenenému a torlerovanému lavicovému extrémizmu. Jak som povedal je tolerovaný ACAB a médiami a tým aj širokou verejnosťou. Nikdy som nevidel v správach reportáž o tom ako antifa dokopali holohlavého len pre krátke vlasi. Nemali dôkaz o propagácii onoho tipka neonacizmu. Preto sa nedivme že nám behá po meste toľko ľudí inkriminujúcich k pravicovým skupinám. Nie koli nenávisti k ostatným náboženstvách alebo rasám ale práve koli nenávisti k zmmienovanej ANTIFE!! Preto povedzme svorne STOP LAVICOVÉMU EXTRÉMIZMU!! Ku koncu samozrejme nesmiem zabudnúť jak týto jedinci vyzerajú. Vela z nich sa začlenilo a do punkovej subkkultúry alebo naopak. Takže je k tomu adekvátne aj oblečenie. Dominuje u nich čierna. Ale čo je pre antifu tipické je zahalovanie tvárí. Nosia všeliaké šatky okuliare kapucne alebo niekedy dokonca aj kukli. Určite ich spoznáte. Väčšina z nich fetuje a aj drogy obhajuje. Preto majú aj adekvátnu hmotnosť. Tým sa zas vrátim k médiám nevidel som že by označili skupinu antifa ako feťákou ktorími v skutočnosti aj sú...

...tento článok musím zakončiť že ANTI-ANTFA aktivita nemá nič spoločné s pravicovým extrémizmom a dištancujem sa od neho. Len sa snažím poukázať aj na veci ktoré vyzerajú v médiách úplne inako skutočná pravda.

Duševné choroby

Tak tu je jeden článok od mojho dobrého kamráta ROEHUNTERA...



Zdravím! Sľúbil som sem jeden comment o psychických poruchách a chorobách. Tak tu máte takú menšiu úvahu: Ako iste viete, choroba je stav, keď niečo s vami nie je až tak ok, jak to býva normálne. (uznávam, sprostá veta, ale dúfam výstižná). Normálny stav je určite mať vlastný názor na veci okolo nás. Náš názor je niečo, čo tvorí podstatu našej osobnosti a teda je súčasťou nášho mena. Ak vyslovíme meno nejakej osoby nám blízkej, mali by sme poznať aspoň zbežne jej názory na veci. Inak nemôžeme povedať, že dotyčného poznáme. Týmto sa snažím povedať, len toľko, že názor a vlastná mienka sú neoddeliteľnou súčasťou osobnosti ako takej. Je teda choré, ak si človek nevytvorí názor vlastný, ale názor kopíruje od druhých, bez toho, aby nad tým rozmýšľal. Typickým príkladom z tejto doby na túto chorobu môže byť náš milovaný hiphop a veci s tým súvisiace. Zrejme sa ešte stále pýtate, prečo hiphop... Vysvetlenie je jednoduchšie, ako si myslíte. Hiphop sa dá teoreticky definovať ako disharmonické zoskupenie syntetických zvukov a všetkých možných zvukov, čo priemerný černoch dokáže artikulovať (no a prípadne aj nie) so svojimi hlasivkami, jazykom, zubami, nosom a prípadne aj podpazuším. V najlepšom prípade z toho vyjde akurát tak rozložený akord, ale aj o tom si dovolím pochybovať. Je teda jasné, že toto sa nedá počúvať dobrovoľne, ale jedine z donútenia. Môže ísť o donucovacie prostriedky praktizované inými osobami (vtedy nejde o chorobu, ale o násilie a malo by sa to oznámiť na políciu) alebo môže ísť o sebazaprenie počúvať hiphop, aby bol dotyčný rovnako cool, ako jeho kamaráti, čo ho k tomu nabádali. Je to teda trýznenie sa - masochizmus, a tu už je jasné, že sa jedná o chorobu. Keby bol každý takto chorý úprimný, tak na otázku, prečo počúva hiphop odpovie, že preto, lebo ho počúvajú aj kamaráti. Ale v takomto prípade úprimnosť nemožno čakať. (To, hiphoperi klamú samých seba, sa vedcom už podarilo dokázať, ale ešte nie odvôvodniť) Od hiphopu sa potom ďalej odvíja mutácia (postihnutí to volajú skôr subkultúra, ale určite dáte za pravdu, že v tomto prípade sa o kultúru nejedná, už len preto, že hiphop má pôvod v amerike) tejto choroby. Postihnutých nazývame writeri alebo taggeri. Majú chorobnú úchylku čmárať ťažko mazateľnými fixkami na všetko na čo sa dá, a na čom ešte nebadajú symboly vlastné, alebo podobné symboly od podobne postihnutých. V 100% prípadov sa jedná o veci cudzie, v 99% prípadov sa jedná o veci, ktoré slúžia verejnosti (napr. domy, prostriedky hromadnej dopravy, billboardy alebo poklopy od kanálov a podobne). Z dobre informovaných zdrojov som sa dozvedel, že symboly, ktoré používajú sú vlastne ich "kvázi"podpisy. Ja ako človek toto absolútne nechápem. Veď uznajte sami: Koľkokrát ste sa priamo vy podpísali na trolejbus, a to tak nečitateľne, že nie je zrejmé, že ten podpis je váš? Ja osobne som to ešte neskúsil a priam by ma to ani nenapadlo. No našich postihnutých spoluobčanov, ktorých odborne nazývame writermi, to napadá neustále. Je to nápad, ktorý realizujú napriek jeho iracionálnosti. Je teda zrejmé, že si túto iracionálnosť neuvedomujú a už určite si neuvedomujú následky svojho konania, a síce to, že to vypadá neesteticky, a na odstránenie týchto symbolov je potrebná námaha a drahé špeciálne prostriedky. Writeri si teda neuvedomujú následky svojich činov, a podľa môjho názoru, by preto mali byť zbavení svojprávnosti a zatvorení do ústavu, odkiaľ by už nemali možnosť škodiť spoločnosti. Na to je ale treba vydať verejno záväzné nariadenie, a to je dosť nereálne, pretože 150 ľudí musí riešiť, kto otrávil istého psa nemenovanej polokorytnačky. Takže writeri naďalej behajú medzi nami a poškodzujú náš majetok. Ale varujem vás: NESTRIEĽAJTE ICH! - je to totiž trestné a hrozí vám trest odňatia slobody. (no a im samozrejme nie). Ďalšia psychická choroba, ale už nie tak škodiaca ostatným, je "módny hit" emo. Jedná sa opäť o jedincov bez vlastného názoru. Disponujú len odkopírovaným názorom, ktorý im káže rezať si zápästia a ubližovať si (podobne ako u hiphopu, len s tým rozdielom, že tu je sebatrýznenie fyzického charakteru) Napriek tomu, jedinci, ktorí takto konajú to spravidla prežijú a konajú tak opäť. Emo ako taký nie je definovaný sám sebou. Na otázku či je emo, spravidla odpovedá nie, a na otázku, ako vyzerá emo, spravidla odpovedá, že nevie. Ema spoznáte podľa toho, že svojím oblečením neodráža svetlo, má ofinu cez oči, aby nič nevidel (zväčša však cez vlasy preniká svetlo, preto si tieto defekty fototesnosti korigujú čiernym gélom na vlasy) no a v neposlednom rade má na zápästiach potítka, aby sa zatajil pred ľuďmi (fakt inteligentný krok, extrémne zvyšujúci jeho snahu splynúť s davom). Ak si neviete takého ema predstaviť, použite znalosti z materskej škôlky a spomeňte si, aký obrázok držala pani učiteľka v ruke, keď ste spievali pesničku a šimpanzovi. Ak ste takúto pesničku nespievali, skúste webový vyhľadávač google. Napíšte doň výraz tokio hotel (asi čakáte, že vám nájde ponuku ubytovania v japonsku, ale to čo uvidíte by mal byť emo). Poslednú chorobu, ktorú by som rád spomenul je extrémna strata pamäte. Jedinec postihnutý touto chorobou si nepamätá udalosti, ktoré sa stali pred 500 milisekundami (teda polovicou sekundy). Pre takéhoto jedinca je každý podnet nový a zaujímavý. Jedinec sa lieči špeciálnou terapiou. Táto terapia spočíva v počúvaní techna, danceu, tranceu, alebo houseu. Zdravý človek medzi týmito terapiami nepočuje rozdiel, a teda sa môžme len domnievať, aké sú tú rozdiely. Globálne však táto terapia spočíva v prehrávaní rovnakých zvukov v extrémne krátkom časovom slede a teda nácviku pamäte. Zväčša však býva táto metóda neúspešná (zrejme je to poškodením mozgu spôsobenom toulénom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou techna). Takto chorý jedinec má už malú šancu na uzdravenie, napriek tomu sa niektorí pokúšajú vyliečiť sa počúvaním klaksónu osobného automobilu. Ale šanca je bohužiaľ mizivá a tak takýto človek zapadá do bludného kruhu techno - toulén - klaksón, z ktorého niet cesty von... Tak to je odo mňa všetko. Na záver by som vám chcel pripomenúť, že vyššie spomenutí ľudia, sú vážne psychicky chorí, a nezaslúžia si smrť... Radšej ich všetkých ľutujme.

Chvílka poézie...

Vystihli Vandali čo sú SHARP??

hovoria si sharperi a bijú malé deti
v presile sú frajeri
veď tak to už dnes letí
pichajú si heroín
a žerú iba kvety
jebe im z toho na hlavu
a smrdia im z toho päty
v reportáži na jojke si vymýšlajú veci
dobili ma tridsiati a boli ozaj všetci
na nohách mali bombeari na nohách kanady
nešetrili det psy
fackali nas do hlavy
SHARPERSKÉ HOVNÁ SHARPERSKÉ HOVNÁ
nikto ich nemá rád
SHARPERSKÉ HOVNÁ SHARPERSKÉ HOVNÁ
kto to sem vykydal
hovoria si sharperi
na stenách malujú
nezmyslelné slogany
z ktorých sa radujú
chcú sa strašne podobať na západnych susedov
ale sú iba na smiech
a nie je to náhodu
pod rúškom hanby svoju sektu združujú
špinia všetko do novín 8. máj oznamujú
socky teda poriadne pravdu vravím vám
oštíme ich spoločne srdečne vás pozývam
shap je len zámineka
tam sa chdí fetovať
stretávať sa v kanáloch
toluén si podávať...

...z ktorej strany vnímať tento text samozrejme nechávam na Vás...

Pravda o skinheads...po tomto si uz nikto skiheads nebude mylit...

Pôvodní skinheads

- skupina vyznávajúca určitý druh hudby (ska, reggae, rocksteady), životného štýlu, odmietajú myšlienky nacizmu,komunizmu, ale tie sa v dobe vzniku skinheads vlastne vôbec skinheadov netýkali a nemuseli ich riešiť. Príslušníci sú teda nepolitickí, zamestnaní (robotnícka trieda, pracujúca mládež, alebo angl. working class). Nazývajú sa aj hrdinami robotníckej triedy (working class heroes).

SHARP

(Skinheads Against Racial Prejudice) - Toto hnutie vzniklo ako reakcia na white power skins, aby úplne nezanikli tradiční skinheads. V žiadnom prípade ale nemajú nič spoločné s ľavicou ani komunizmom. Cieľom SHARP bolo upozorniť širokú verejnosť na to, že skinheads nemôžu byť rasisti, pretože ich prvá hudba a životný štýl má veľmi veľa spoločného s černosskou kultúrou (Jamajka). SHARP sú v podstate tradiční skinheads, ktorí boli jednoduho donútení reagovať na to, čo sa deje s ich subkultúrou. Dnes už pôvodný zmysel SHARP takmer neexistuje, mnohí ho totiž zobrali ako ľavico orientovanú skupinu ľudí a spájajú ho s komunizmom, niekedy do konca s anarchizmom, čo je absolútny nezmysel.

RASH

(red and anarchist skinhead) - tvoria ho príslušníci ľavice. Možu to byť anarchisti, komunisti aj socialisti, socializmus však nie je ich pôvodnou myšlienkou. Slovo red má však v prípade skinheads v západných krajinách význam antifašistický/antinacistický. U nás je toto slovo spojované so socializmom.

Nazi-Skinheads

Príslušníci krajnej pravice, ktorí sa odštiepili z pôvodného hnutia skinheads a celkom obrátili myšlienky pôvodného hnutia. Ide o vysoko politicky aktívnu skupinu, ktorá hlása rasovú neznášanlivosť, myšlienky nacizmu a netoleranciu. Jedným z ich idolov je napríklad Rudolf Hess.

Pod všetky tieto prúdy spadajú všeobecná nenávisť voči Hippies a záporný vzťah k drogám a často aj prihlásenie sa k robotníckej triede.

Rozpad hnutia

Rozpad pôvodného hnutia nastáva v 70. rokoch 20. storočia kedy anglická národno-socialistická strana Národný front zneužila hnutie vo svoj prospech, kedy boli mladíci skinheads používaní Národným frontom k ich pouličným bitkám. Idea „ostrých chlapcov“ sa čoskoro začala napodopovať mladými členmi Národného Frontu a tak vznikla nová odnož s myšlienkami neonacizmu a rasového násilia. Túto odnož spopularizoval Ian Stuart Donaldson (spevák neonacistickej skupiny Skrewdriver).

Typickým poznávacím znakom sa stala vyholená hlava a oblečenie, ktoré sa skladá z topánok značky Dr.Martens (napriklad pracovné topánky s okovanou špičkou, aké nosili robotníci v dokoch), vojenské bundy takzvané „bombery“, džínsy a traky cez košele značky Ben Sherman alebo tričko Fred Perry.

Príslušníci nenacistických skinheads dnes často tvrdo vystupujú proti neonacistom, ktorí z ich hnutí vzišli a snažia sa šíriť osvetu v spoločnosti, aby nebol príslušník hnutia skinheads považovaný za neonacistu, ktorým z podstaty svojej filozofie nie je.

História skinheads

Začiatky

V päťdesiatych rokoch sa prvý raz v povojnovej Veľkej Británii objavil odlišný štýl či kultúra mladých ľudí. V tom čase prijala časť pracujúcej mládeže za svoju uniformu dlhé „edvardovské“ plášte a úzke nohavice. Boli známi ako Teds (Teddy Boys), oddaní Rock'n Rollu, podivne učesaní s patkami a esíčkami starostlivo napomádovanými na čele. Chovali sa ako skupina oddelená od konvenčného života.

Mods (1962-1967)

Na začiatku šesťdesiatych rokov Teds nahradili takzvaní Mods (skratka pre "Modernists). Ich štýl sa vyznačoval hlavne krátkymi vlasmi a drahým oblečením (obleky atď.). Obľubovali čiernu soulovú hudbu a jazdu na scootroch. Pochádzali z otvorenej triedy, označovali a potlačovali mládež malej buržoázie. V polovici 60. rokoch 20. storočia však odišla väčšina mods k hippies, a zvyšní drsnejší mods vytvorili na konci 60. rokov takzvaných Hard Mods.

Rude boys (1960-1970)

Keďže v Británii narastal počet prisťahovalcov z bývalých britských kolónií, časť mladých prisťahovalcov založila skupinu nazvanú Rudeboys. Hnutie mladých Jamajčanov kopírovalo odievanie gangstrov. Rozšírili sa medzi mladými imigrantami z Antíl v Anglicku. Spolu s mods sa rýchlo stali modelom pre prvých skinheadov. Pre Rude boys bolo charakteristické typické oblečenie, hrubý jazyk spodiny, neúcta k autoritám a k zažitým pravidlám. Mods mali pred Rude boys rešpekt a páčil sa im ich štýl života.

Hard Mods

Uhladený slušivý vzhľad sa zmenil za džíny, kockované košele a ťažké pracovné topánky (napríklad Dr. Martens), oblečenie pracujúcej triedy. Okrem soulovej hudby počúvali moderné Reggae a Ska. Je to úplne prirozené, že medzi ich štvrťami a v ich uliciach stretávali Jamajských a Antilských imigrantov, a ešte podrobnejšie Rude boye. Podľa tohto multirasového a multikultúrneho stretnutia, a podľa odmietnutia kompromisu s buržoáziou, označujúc príslušnosť k pracujúcej triede, sa zrodilo nové hnutie - skinheads.

Skinheads (1967-1971)

Výsledkom stretnutia anglických Hard Mods a jamajských Rude boys bol vznik skinheads. Tento kult vychádzal predovšetkým z predchádzajúcich zoskupení akými boli Teddy Boys, Mods či Rudies (čierna mládež z Karibiku), mládeže ktorá mala už dosť neuhladenej módy hippies a politikárčenia okolitého sveta.

Hnutie skinheads bolo vo svojej podstate antirasistické a apolitické. Boli to belosi, ako aj príslušníci ostatných rás. Večer čo večer sa tieto skupinky schádzali pri počúvaní reggae, či štýlovo spriazneného ska - hudby, ktorá svojimi koreňmi siahala až k brehom vzdialenej Jamajky (napríklad Daylight Inn, Three Tuns, Lord Palmerstone). Nosili ťažké pracovné topánky, sprané levisky a košele značky ben Sherman. Bola to zmes oblečenia na označovanie buržoázie a pracovného odevu. Títo „tvrdí“ chlapci boli vtedy vlastne oveľa tolerantnejší než milujúci hippies a boli aj oveľam nekonformnejší než proti meštiactvu bojujúci súčasníci. Boli hrdí na to že sú robotníci, mali sklony k patriotizmu, dištancovali sa od drog, intelektualizmu a neznášali hippies. Už len vzhľadovo dávali najavo odpor k hippies krátkymi zostrihmi. Obľúbeným povyrazením sa stal aj futbal, na ktorom bolo hlavným cieľom ukázať úplnú fanatickú oddanosť svojmu klubu. Skinheads začali páchať drobné výtržnosti a dostávali sa do konfliktu s políciou. Medzi jednotlivými „gangami“ Skinhedov dochádzalo k rozdeľovaniu „revíru“, ktoré bolo spojené s pouličnými bitkami. Niektoré skinheadské gangy napádali aj študentov, homosexuálov a zriedkavo aj Pakistancov, pretože si mysleli že im berú prácu a domovy. Napádali ich aj kvôli inému náboženstvu. Na začiatku 70. rokov prvá vlna skinheads opadáva a na uliciach v rokoch 1972-1976 nie je skinheads v podstate vidieť.

Suedeheads (1970-1973)

Koncom roku 1969 skinheads zmenili účes a vlasy im narástli o viac ako 5 cm. Museli byť starostlivo upravené a s cestičkou na strane. S tým tiež súvisela krátkodobá synonymná zmena názvu na Suedeheads. Oblečenie bolo elegantnejšie. Viac štýlu, ale rovnaká myšlienka. Títo „elegáni“ však počas roku 1972 takmer vymizli spolu s celým hnutím.

Smoothies (1971-1974)

S doznievajucim hnutím skinheads boli na scéne aj Smoothies, ktorí mali vlasy ešte trocha dlhšie než Suedeheads, napriek tomu mali rovnako radi futbal a čiernu hudbu. Rovnako adoptovali glam rock.

Bootboys (1972-1977)

Štýl Bootboys, štýl ulice, bol spojený najmä so Suedeheads a Smoothies a zostáva veľmi častý až do príchodu punku, hlavne mimo mesta. Vizáž, ktorú mužeme nájsť v Mechanickom pomaranči od Anthonyho Burgessa. Boli fanúšikmi futbalu a vyskytovali sa hlavne v okolí štadiónov.

Návrat Skinheads (1977 až dodnes)

V roku 1976 bola Veľká Británia v kríze, čo prineslo nemalé problémy. V tejto situácii vzniká Punk, ktorý bol neodmysliteľne spojený s punkovou hudbou, chaosom a bitkami. S punkovou vlnou sa znovu objavujú polozabudnutí Skinheads, ktorých je síce teraz viac, napriek tomu sa už všetci nesprávajú tak nepoliticky, niektorí skinheadi sa prikláňajú k pravicovým myšlienkám.

Noví skins pri svojom návrate zachovali najextrémnejšie prvky starého štýlu a ešte ich rozšírili. Hlavy boli ostrihané dohola alebo mali nafarbené krátke vlasy. Niekedy byl vo vlasoch vyfarbený nápis Union Jack a podobne. Vrátili sa vysoké topánky a traky. Nenosili sa už obleky, objavili sa rôzne tetovania, aj na tvári. Skinheads vzbudzovali dojem takmer robotizovanej, uniformovanej armády, kde útok na jednotlivca má za následok násilnú odpoveď ostatných.

Skins, ktorí podporovali Teds, boli tradicionalisti. Obnovili sa takmer presne ako bývalí pôvodní skins s ich eleganciou, elitou pracujúcej triedy a s ich postojmi. Prenasledovali plastic punky (skomercionalizovaná forma punks), ako by boli hippies strednej triedy pred desiatimi rokmi.

V Londýne boli krčmy, ktorých klientela pozostávala z pôvodných skins vo veku nad 25 rokov, a v ktorých nikto z nových skinov nebol tolerovaný. Hudba sa posunula od ska k Oi! punku, tvrdej hudbe s texty výrazne protestujúce proti všetkému (napríklad 4-Skins, The Last Resort). Niektoré skupiny (ako Sham 69 alebo The Business) sa viacej radikalizovali čo sa týka triednych pozícií a vyjadrenia working class (pracujúcej triedy) . Koncom 70. a začiatkom 80. rokov nastal opäť revival Ska s hnutím 2-tone (ako Specials, Bad Manners alebo Madness). Tento nový rozkvet umožňoval skinheadom odvolávať sa na korene a pôvod hnutia, symbolizovaný čiernobielou šachovnicou ska symbolizujúcou antirasizmus a jednotu.

Tradicionáli (Trojans) (1978 až dodnes)

Principiálne súvisí s objavením 2-tone Ska. Hnutie sa vrátilo medzi svoje korene ako reakcia na nacifikáciu, ktorá začala. V Európe neboli tak známi ako vo Veľkej Británii. Snažia sa svojou hudbou a svojimi časopismi udržať klasický kult Skinheads. O fašistoch hovoria, že im ukradli ich kult, meno a pre ľudí, ktorí sa o tieto veci nezaujímajú, je ťažké pochopiť zmysel a myšlienku Skinheadstva. Obliekajú se hlavne do športových značiek typu Lonsdale, Ben Sherman či Fred Perry a počúvajú tradičné SKA. Zastávali predovšetkým stále partnerské vzťahy, dobrú prácu a odpor k drogám (nepočítali alkohol).

Oi! Skins (1980 až dodnes)

V roku 1980 sa začína niekoľko rockových kapiel vracať k forme krčmových popevkov, takzvaných Oi (Oi! je hudba v antinacistickom štýle, ktorá vznikla okolo roku 1980 a je podobná punk-rocku, pri jej zrode stáli Cockney Rejects so svojim songeo Oi!Oi!Oi!, podľa ktorého dostal celý štýl meno). Táto hudba spojovala street punkerov a skinheadov. Spievali o živote (futbal, odpor k politike /politikum/, pivo, o pracujúcej triede, hrdosti atď.). V súčasnej dobe sú Oi! scéna a 2-tone scéna často previazané. (Oi = odpočítavanie pred piesňami na Reggae a Ska scéne postupne vžitý ako pozdrav medzi robotníkmi v Londýne).

Boneheads (1978 až dodnes)

Nazi-skins / White power skins

Vznikli z nacistickej odnože Oi! scény. Mala to na svedomí nezamestnanosť, ktorá bola prisudzovaná hlavne prisťahovalcom, ktorí „brali“ zamestnanie rodeným Britom.

Do hry vstupujú myšlienkové prúdy extrémnej pravice. Po celý čas získavala extrémna pravica do svojho spolku lumpen-proletariát a hnutiu skinheads to unikalo. Práve absencia presnej politickej ideológie hnutia silne prispela k preniknutiu istých hanebných ideí medzi tie pôvodné. Národný front a jeho spoločníci sa samozrejme pokúšal úplne obsadiť túto scénu, v ktorej sa nachádzala vykorisťovaná mládež, ktorá mala chuť reagovať, ale bez pravého svedomia a politickej kultúry.

Časť skinheads začala pomaly smerovať k politickému mysleniu a jeden z hlavných aktérov tejto premeny bol Ian Stuart Donaldson, ktorý založil roku 1977 hudobnú skupinu s názvom Skrewdriver. V roku 1979 založil malú politickú stranu White Noise, o ktorú sa zaujímal britský Národný front (NF). O dva roky neskôr sa Donaldsonova politická ministrana premenovala na Blood & Honour club. Skupiny na čele so Skrewdriverom s textami o rytieroch, vikingoch, cti a podobne začínajú tvoriť White power (biela sila) music, neskôr si vytvorili vlastný hudobný štýl - R.A.C. (Rock Against Communism = Rock proti komunizmu).

S vlnou nacionalistických názorov stúpa počet kriminality a násilných útokov proti ľuďom inej farby pleti či prisťahovalcom. „Ultrapravičiari“ na seba sťahujú pozornosť médií a ľudia začínajú odsudzovať skinheads všeobecne. Od rasistických a fašistických tendencií sa dištancujú tradiční, nepolitickí skinheads. Vzniká celoeurópske společenstvo postavené na prepojení neonacizmu s neofašizmnom.

V roku 1981 sa hnutie začalo šíriť do Ameriky, kde už mal rasizmus pomerne silné korene. Tu boli skinheads považovaní za nástupcov Ku-Klux-Klanu, teda za akýchsi ochrancov čistoty bielej rasy a morálky. Aj napriek represívnym pokusom amerických zložiek sa Spojené Štáty dostali do pozície jednej z tradičných bášt tejto organizácie. Americkí WP(white power) Skinheads sa zúčastnili na akciách Hammer Skins, American nazi party alebo White aryan resistance.

Skinheadi ktorí mali rasistické alebo xenofóbne zmýšľanie (teda nedôvera, odpor k výzoru, v tomto prípade prisťahovalcom) sa nazývajú Boneheads (v slangovom preklade: hlupák, tupec). V prvej polovici 80. rokov sa hnutie dostalo aj do Európy, najmä do Nemecka a Talianska. Toto hnutie je zväčša neofašistické. V Nemecku sa dostáva na neonacistické pozície (svoj význam tu má aj história Nemecka, kde zažité kultúry a tradície zohrali svoju úlohu). Títo „exportéri“ sa vo veľkej väčšine stotožnili s „učením“ nacizmu, menovite s národnym socializmom Adolfa Hitlera. S tým tiež súvisí používanie nacistickej terminológie a symboliky.

Pri spojení Európskych neonacistov zohrala veľkú úlohu organizácia Blood and Honour (Krv a Česť). Jednou z hlavných úloh sa stalo spochybňovanie fašistických vojnových zločinov a propagácia pohlavárov Tretej ríše (A. Hitlera, R. Hessa…). Časovú stratu oproti Anglicku nahradila bezmedzná oddanosť a zapálenosť nových „prorokov“. Vplyvom príchodu Boneheads na scénu, sa hnutie skinheads podobá blúdeniu kriminálnikov, a to vďaka niekoľkým skupinkám boneheadov, ktorí sú dnes len veľmi vzdialenými napodobeninami pôvodného skinheadského hnutia.

S.H.A.R.P. (1986 až dodnes)

Ako reakcia na rozmach rasizmu a xenofóbneho myslenia v skinheads vnikli v roku 1986 v americkom New Yorku S.H.A.R.P.S. (Skinheads Against racial Prejudice - Skinheadi proti rasovým predsudkom). Sharps zaznamenali veľký, rýchly prírastok .

Sharps vyvolávajú bitky s WP Skins, ktoré zachádzajú až do extrému, kedy sa začnú používať strelné zbrane. Vzniklo mnoho nových skupín - Warzone, Agnostic Front.... Sú ostro zamerané proti fašizmu a chodia samozrejme štýlovo oblečení. Myšlienka protirasistických skinheads onedlho prešla aj do Európy, konkrétne do Anglicka prostredníctvom speváka antifašistickej Oi! skupiny The Opressed. Vznikali rôzne skupiny, hudobné vydavateľstvá (labely) a časopisy (nazvané ziny,fanziny).

Sharps neboli nijak organizovaní ako niektorí WP Skinheads. Svojími postojmi sa približujú k tradičným apolitickým skinheadom. „Ozajstný skinhead nie je rasista, bez jamajskej kultúry by skinheads neexistovali, bola to ich kultúra spojená s britskou pracujúcou triedou, ktorá ju vytvorila,“ - Roddy Moreno, propagátor S.H.A.R.P v Anglicku.

Redskins / R.A.S.H. (1978 až dodnes)

Zjavili sa vo Veľkej Británii okolo skupiny soulu a rhythm a blues. Táto skupina skinheads si postupne vytvorila svoju vlastnú hudbu. Majú politickú alernatívu k súčasnému režimu. Sú protikladom WP skins a rovnako ako oni, ani R.A.S.H. nemajú s pôvodnými skinheads spoločné nič okrem štýlu obliekania, ktorí prebrali. Patria k militantným častiam celku ľavicových krídel. Od pravých a pôvodných Skinheads prevzali len image, hrdosť na robotnícku prácu a typickú pre skinheads neústupčivosť. Redskins sa odlišovali od typických skinheads v móde tým že nosili červené bundy alebo červené šnúrky v topánkach, ale to nemusí byť pravidlom. R.A.S.H. (Red and Anarchist SkinHeads)

zdroj: Wikipedia

Nový album Project Vadnal

Síce s oneskorením ale predsa. Už teraz legendárna slovenská RAC kapela PROJECT VANDAL vydala nový album. Je to jej už v poradí tretí . Na piesňach možeme vidieť obrovský vzrast kvality oproti predošlým albumom. Je zvláštne akým štýlom sa vybrali pri tvorbe piesní. Sú všetky slovenské a nabrajú národnostný chrakter. Tvrdšia punková až rocková hudba v ktorej dominuje špecifický zvuk gitár vhodne dopĺňa niečim výnimočný prejav speváka.

Po vypočutí albumu si určite zamilujete niektorí piesne, ale je isté že žiadna tam nieje náhodov.

1. Sniper

2. Proti systému

3. Slovak Song

4. Zatratená hrdosť

5. Pedofil

6. I. S. D.

7. Si postrach

8. Zradca

9. Ragnarok

10. Tvoj život

11. A. C. A. B.

12. Bonus